13. februára si každoročne pripomíname Svetový deň rozhlasu a keďže aj my na Juniore paríme do veľkej rozhlasovej rodiny prinášame vám po tieto dni Ušatý týždeň. Veď bez uší by sa žiadne Rádio počúvať nedalo to dá rozum že?
Okrem toho, že ľudia počúvali rádio, počúvali aj magnetofóny. Tam si všeličo nahrávali a potom si to púšťali. A takýto magnetofón býval aj s jedným dievčatkom. Ibaže, toto dievčatko sa s magnetofónom vôbec nechcelo rozprávať. A tak si on povedal, že sa vyberie k susedom, či tam nenájde kohosi, s kým sa bude môcť podeliť o radosti i starosti. V Ententýnovej rozprávke o tom Ako išiel magnetofón na návštevu sa dozviete, ako to bolo ďalej. Rozprávku Tomáša Janovica nám vyrozpráva Zdena Gruberová. ODPORÚČANÝ VEK: 4 +
Viete o tom, že v Ušatom týždni si bude ktosi sedieť na ušiach? A nebude to nik iný ako Ťukťuk, s ktorým sme sa zoznámili v minulom týždni a s ktorým sa nedá robiť nič iné, len ťukťukovať. A tak Ťukťuk nedobre započuje slovo „prehánky”, ale aj slovo „evakuácia”... a mnohé iné. A navyše, tento Ťukťuk začne aj pučať. V našej dvojhodinovke pre najmenších vám druhé pokračovanie príbehu z knižky Petra Karpinského Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali vyrozpráva Dušan Cinkota. ODPORÚČANÝ VEK: 3 +
Gaštanka je ušatý psík, ktorý síce má svojich pánov, ale tí sú veľmi chudobní. Keď vonku prituhne, Gaštanka sa trasie a nemá sa kam ukryť. Raz však stretne vľúdneho pána, ktorý ju vezme k sebe domov, zohreje a nakŕmi. A nielen to. Gaštanka postupne zisťuje, že takýchto zatúlaných zvieratiek má jej nový pán doma viac. Dokonca uňho býva aj gunár. A prasiatko! Jedného dňa Gaštanka začuje, ako gunár plače a gága... Nový domov ukrýva všelijaké tajomstvá a vy ich môžete rozlúsknuť v krásnej, ale aj smutnej poviedke pre deti, ktorú napísal slávny ruský spisovateľ Anton Pavlovič Čechov a pre rozhlas ju upravila Beáta Panáková. Rozprávka o hľadaní domova je poriadne napínavá aj preto, lebo jej rozprávačom je Dušan Jamrich. ODPORÚČANÝ VEK: 7 +
Marcelka príde za starým otcom do starožitníctva a tentokrát ju zaujme Tajomný gramofón. Rinie sa z neho totiž taká hudba, akú Marcelka ešte nepočula. A navyše, platňa v ňom preskakuje. A za tým preskakovaním obaja zrazu začujú ešte akýsi šepot. Ktosi šepoce: „Želaj si niečo... želaj si niečo!“ Čo si zaželajú? Chcete to vedieť? Tak natŕčajte uši a počúvajte ďalší kúsok z cyklu Príbehy starožitníka Ernesta, ktorý napísala Beatrica Čulmanová. Do rúk si ho potom vzala režisérka Zuzana Jurigová-Kapráliková, ktorá v rozhlase vedie malých hercov i herečky z Detskej rozhlasovej dramatickej družiny. A práve oni so svojimi staršími kolegami a kolegyňami pre vás pripravujú pravidelný program Panpulóni. Presne taký ako tento. ODPORÚČANÝ VEK: 6 +
Celestínka (Mária Šimonovičová) je chorá, a tak leží doma v posteli a lieči sa pod perinou. Mamina (Viera Richterová) je v práci a Celestínka jej preto neustále vyvoláva. Ale raz sa jej v slúchadle neozve mama, ale akýsi zvláštny pán Baltazár (Ivan Krajíček), ktorý býva v telefónnom slúchadle. No, nie je to rozprávka ako stvorená do Ušatého týždňa? Dnes už síce telefóny takéto slúchadlá nemajú, ale opýtajte sa rodičov, aké to bolo, priložiť si na ne ucho. Občas sa tam ozývalo šušťanie a človek mal pocit, že tam naozaj môže bývať aj nejaký telefónny škriatok. Rozprávkovú hru Celestínka, ryba a pán Baltazár napísal Ján Milčák.
Vilovi Otrundžovi nikto neveril, že po ceste z krčmy stretol víly. Vraj ho takmer na smrť utancovali! Ráno to síce rozprával susedom, ale viete, ako to je – nebol veľmi dôveryhodným rozprávačom. Ibaže, napokon sa s vílami stretnú aj iní obyvatelia mestečka a objaví sa aj dôkaz. Práve ten sa ocitne v múzeu. Viete v ktorom? O vzácnom exponáte, ale aj o tom, čo bolo ďalej, napísal Peter Karpinský ďalší príbeh zo seriálu Rozprávky z múzea záhad a tajomstiev. Rozprávať bude Emil Horváth. ODPORÚČANÝ VEK: 6 +
V strednej Amerike, v Guatemale, na mexickom polostrove Yucatán, v Hondurase a v priľahlých oblastiach, žijú Mayovia. Jedno mayské etnikum, Lakandónci, si veľmi dlho uchovalo tradičný spôsob života v dažďovom pralese. Slovenský mayológ, profesor Milan Kováč, medzi Lakandóncami a Lakandónkami žil. Zozbieral aj ich nádherné rozprávky. Tie zneli najprv v lakandónčine, teda tak, ako si ich ľudia rozprávali. A takéto rozprávačstvo bolo všade na svete akousi prvou formou rozhlasu. Keď ešte nebolo rádio, príbehy so sebou v srdciach nosili rozprávači a rozprávačky. Cesta týchto rozprávok tam ale nekončila, pretože z lakandónčiny ich Milan Kováč preložil do španielčiny. A keďže sme ich chceli mať aj v slovenčine, tak nad nimi potom dlho sedeli študenti a študentky hispanistiky na Slovensku pod vedením pani prekladateľky Evy Palkovičovej. Každý študent a každá študentka si vybral či vybrala jeden príbeh, ktorý potom putoval do rozhlasu, kde ho rozhlasáci a rozhlasáčky nahrali. A takto sa Lakandónske rozprávky dostali z pralesa v Mexiku až k nám. Dokonalý spôsob, ako osláviť Svetový deň rozhlasu, ktorý si pripomíname 13. februára. Nenechajte si ujsť prvú časť o zrodení bohov z kvetu Bak Nikte. Pretože kvety boli na svete úplne ako prvé, aspoň Lakandónci si to myslia. Krásne, nie? No, a dozvieme sa aj to, ako potom bohovia tvorili zvyšok sveta. ODPORÚČANÝ VEK: 6 +
Ste zvedaví, čo je nové v tábore Apačov? Nič veselé. Winnetou a jeho priatelia smútia za Klekí-Petrom, ktorého zavraždil zlý Santer. Ale okrem smútku oslavujú priateľstvo a bratstvo, ktoré uzavrie Old Shatterhand s Winnetouom. Stanú sa tak pokrvnými bratmi a nerozlučnými priateľmi. Príbeh Karla Maya nám vyrozpráva Juraj Predmerský (Upozorňujeme, že niektoré vyjadrenia v texte vznikli v 19. storočí. My už dnes o pôvodných obyvateľoch Ameriky rozprávame iným jazykom. Napríklad, nehovoríme už o divošských národoch, ale o pôvodných obyvateľoch a obyvateľkách Ameriky. V tomto prípade ide ale o dobové vyjadrenia, nie o prejav nadradenosti. Odporúčame sa s deťmi o týchto rozdieloch rozprávať.) ODPORÚČANÝ VEK: 8 +
Pozor, pozor! Tento týždeň máme pre vás aj jeden naozaj špeciálny, ušatý program! Do vysielania sme zaradili hru pre celú rodinu s názvom Osem uší. Napísal ju Viliam Klimáček a dozviete sa v nej, ako vznikol Slovenský rozhlas a čím všetkým si počas svojho života prešiel. Boli aj obdobia, keď ujov redaktorov a tety redaktorky ktosi nútil hovoriť nepravdy. Dozviete sa, ako s tým bojovali a prečo to bolo nebezpečné. Príbeh sa odohráva na Slovensku od roku 1938 do roku 1989 vo zvukových krajinách, ktoré utvárali naše životy. Na záver sa pozrieme do tej istej krajiny v roku 2038. Dokumentárnu hru pre deti odporúčame našim poslucháčom a poslucháčkam počúvať spolu so svojimi rodičmi, starými rodičmi, učiteľmi či učiteľkami. Aj takto môžete spolu s nami osláviť Svetový deň rozhlas. ODPORÚČANÝ VEK: 9 +
Svet zvukov je veľmi dôležitý pre malú Mimi (Ema Mercová), pretože toto slávne animované dievčatko vôbec nič nevidí. Vo svete vidiacich jej pomáha kamarátka Líza (Grétka Fedora Homzová), ale vo svete fantázie, do ktorého sa spoločne každý deň ponárajú, sú úplne zdravé obidve. Tento týždeň si vypočujeme poslednú časť zo seriálu Alexandry Salmely, ktorý napísala podľa animovaných rozprávok Kataríny Kerekesovej a Kataríny Molákovej. Volá sa Neposlušné písmenká, pretože dve kamarátky sa rozhodnú vyhľadať písmenká (Boris Farkaš), ktoré sa stratili z počítača spisovateľa Gejzu Literu (Miroslav Trnavský). A keď sme pri tých zvukoch, sluchoch a ušiach, tú čarovnú hudbu so všelijakými ruchmi do seriálu vyčaroval hudobný skladateľ Marek Piaček. ODPORÚČANÝ VEK: 4 +
S malou Dášenkou, ktorá nie je ľudskou hrdinkou, ale šteniatkom, sme sa už celkom slušne zoznámili. Dášenka bola foxteriér, ktorý žil so spisovateľom Karlom Čapkom a ktorý ho tak uchvátil, že pán Čapek nenapísal len rozprávky o Dášenke, ale aj priamo pre ňu. Aby jej vysvetlil, čo a ako v takom psom svete funguje. Rozprávky si aj ilustroval a použil v nich svoje fotografie. Vo štvrtej časti seriálu Dášenka alebo život šteniatka sa dozvieme, prečo foxteriéry tak radi, veľa a často hrabú a stále čosi pod tou zemou hľadajú. Prezradí nám to Karel Čapek, ktorému svoj hlas požičal Vladimír Durdík. A v úvode sa nám prihovorí aj samotná Dášenka (Oľga Belešová). ODPORÚČANÝ VEK: 4 +
Keď slovenský kňaz z Tajova, Jozef Murgaš, odišiel v roku 1896 do USA, začala ho tam zaujímať elektrotechnika. Pred 122 rokmi si vo Washingtone podal prvú prihlášku na uznanie patentu, a tak vznikla bezdrôtová telegrafia a bezdrôtový prenos ľudského hlasu prostredníctvom elektromagnetických vĺn. Na krátkych vlnách lovia a vysielajú signály z (ale aj do) celého sveta rádioamatéri z Rádioklubu Slovenskej technickej univerzity – Omega. Rozália Vlasková ich navštívila a zaznamenala priamo „pri čine“. V klubovni zastihla Peťa, Andreja, Michala a Tomáša – zopár nadšencov z omnoho väčšieho klubu. Ale spoločnosť v programe Čo by bolo, keby... Jozef Murgaš neodišiel do Ameriky? nám budú robiť tiež priatelia Alfreda Hitchcocka – Traja pátrači, ktorí jednu zo svojich záhad vyriešili aj vďaka vysielačkám.
Predposlednú decembrovú stredu Jedno Ucho konečne zliezlo z prípecka. Zívlo, kýchlo, zakašľalo, keď tu ktosi za ním vraví: „Ležalo si dosť, hybaj do sveta!“ Jedno Ucho na to nepovedalo nič, len sa trocha začervenalo, obulo sa a do batoha si dalo veľký zelený lievik. Hneď za rodnou dedinou pridalo do kroku. „Múdro,“ pochválil ho Hlas, „v zime sú dni krátke. Pravdaže!“ Takto sa začína rozprávka Hany Naglik, ktorú autorka napísala špeciálne pre Rádio Junior. Bude to veru veselé putovanie, lebo Jedno Ucho so zeleným lievikom stretne na krížnych cestách Druhé Ucho s oranžovým lievikom a hoci sa obe uchá neustále hádajú, niečo majú spoločné. Ani jedno nepočúva hlas rozumu... Ako medveď k ušiam, uši k rozumu a deti k rádiu prišli nám vyrozpráva Róbert Roth. No, nepovedzte, že tento príbeh nie je ako stvorený do Ušatého týždňa a k Svetovému dňu rozhlasu! ODPORÚČANÝ VEK: 6 +
Viete, aké je čítanie rozprávok dôležité? Ak jeden starý otec nemôže vnúčikovi rozprávku porozprávať, tak jednu veľmi dôležitú rozprávku "z úst" „do ucha“ sa mu pokúsi poslať aspoň cez rozhlasový mikrofón. Tak, ako to robíme aj my. Čarokrásny, nežný príbeh o sile vzťahu, ktorý sa ukazuje cez krídla rozprávky a jej živé rozprávanie, nám vyrozpráva rozprávač s krásnym hlasom, Karol Machata. Veľmi dôležitá rozprávka je dielom Márie Ďuríčkovej a je to skutočná pocta rozhlasu, rozprávke a putu, ktoré spája starého rodiča s jeho vnúčaťom.
Spiace mesto stále spí. Vlastne, spí len tá časť mesta, ktorá má deti, teda rodičia. Deti nespia a zažívajú krušné chvíle. Malý Samko sa ocitol v akejsi telocvični plnej iných detí. A z ľudí, ktorí ich tam doviezli, sa vykľuli zloduchovia. Ema, Kristína a Krištof svojho najmladšieho súrodenca stále hľadajú. Vždy však natrafia na nejakých čudákov, o ktorých nevedno, či to s deťmi myslia dobre. Aspoň stretnú niekoho, kto im potvrdí, že autobus s deťmi včera či predvčerom naozaj videl. A do telocvične zatiaľ chodia rôzni cudzinci a vyberajú si, kto s nimi odíde... Z knihy Martina Vopěnku, ktorú z češtiny preložila Ina Martinová, nám po štvrtý raz bude čítať Vladimír Kobielsky. ODPORÚČANÝ VEK: 10 +
Náš Ušatý týždeň navštívi aj ušatý hrdina gréckych mýtov Kráľ Midas (Marián Geišberg). Jeho príbeh nám prinesie človek, ktorý ako jediný pozná jeho tajomstvo. Samozrejme, je to jeho holič (Vladimír Obšil). Bude nám rozprávať o hlúposti a nenásytnosti svojho kráľa, ale aj o veselom Silénovi (Karol Machata), ktorý sa omámený vínom zatúlal do Midasovho kráľovstva. Silénos je pestúnom boha vína a veselia Dionýza (Juraj Slezáček), ktorého poznáme aj pod menom Bakchus. Takto sa aj kráľ Midas stretne s bohom vína a za svoju hlúposť si vyslúži odplatu. Tá mu však nebude stačiť, preto ďalšiu dostane od boha Apollóna (Miroslav Trnavský). Ak máte radi grécku mytológiu, určite si nenechajte ujsť rozprávkovú hru Júliusa Farkaša. Dokonca v nej budete počuť aj Panovu hru na flautu a Apollónovu zlatú lýru. (Autorom hudby je Róbert Puškár.) A na konci príbehu sa objaví aj niečo ako antický rozhlas, ktorý všetkým oznámi to, čo malo ostať skryté... ODPORÚČANÝ VEK: 7 +
Ilustrácie: Katarína Kerekesová, Boris Šíma, Ivana Šebestová, George Roux, shutterstock.com
